AMERIKU
?
Už viete , že médiá správ a zábavy sú predpojaté.
Teraz zistíte , prečo sú
predpojaté.
Zovretie našich médií správ a zábavy cudzími skupinami musí byť zlomené!
KTO OVLÁDA
AMERIKU ?
V dnešnom svete neexistuje väčšia sila ako tá , ktorá
je vo vlastníctve manipulátorov verejnej mienky v Amerike . Žiadny dávny kráľ ,
alebo pápež , žiadny bojujúci generál , alebo najvyšší kňaz nikdy nedisponoval
ani vzdialene približne veľkou silou , akou disponuje niekoľko desiatok ľudí ,
ktorí ovládajú americká média správ a zábavy.
Ich sila nie je vzdialená a neosobná , zasahuje do každého domu
v Amerike a dosahuje svoje ciele každú začatú hodinu . Je to sila , ktorá
tvaruje a modeluje myseľ každého človeka, starého či mladého, bohatého aj
chudobného, jednoduchého aj vzdelaného.
Masmédia za nás tvoria obraz sveta
a potom nám povedia, čo si máme
o tomto obraze myslieť. Takmer všetko čo vieme-alebo aspoň myslíme, že vieme –o
udalostiach mimo našej štvrte alebo kruhu známych, k nám prichádza
cez naše denníky, týždenníky, rádio,
alebo televíziu.
Nejedná sa len o utajenie niektorých správ novinami, alebo značné
propagovanie históriu prekrúcajúcich dokumentárnych filmov, čo charakterizuje
techniky manipulovania názorov mediálnymi bosmi . Používajú jemnosť aj
dokonalosť v riadení správ a zábavy, ktoré sú nám prezentované .
Napríklad spôsob, akým je správa podaná: ktoré veci sú zdôraznené a ktoré
sú zamlčané, reportérov výber slov, tón hlasu, výraz tváre, slová
v titulkoch, výber záberov –všetky tieto veci značne ovplyvňujú spôsob
akým chápeme to čo vidíme, alebo počujeme.
Na to všetko samozrejme redaktori a vydávatelia odstránia z našich
myslí akékoľvek pochybnosti až na to, čo si o tom všetkom máme myslieť.
Používajúc dôkladne vyvinuté psychologické postupy, vedú naše myslenie a názory
tak, aby sme „zapadli do davu“, medzi „pekných ľudí“, uctievajúc „múdre
peniaze“. Presne nám povedia, aký by mal byť náš postoj a správanie
k rozličným typom ľudí, tým že umiestnia tieto typy ľudí do televíznej
hry, alebo situačnej komédie a ostatné postavy sa k nim správajú politicky
správnym spôsobom.
Napríklad, rasovo zmiešaný pár bude rešpektovaný, milovaný a sociálne
vyhľadávaný ostatnými postavami, ako tiež
čierny vedec, obchodník, alebo citlivý a talentovaný homosexuál, alebo
chudobný, ale čestný a usilovný ilegálny utečenec z Mexika. Na druhej strane,
biely rasista-ktorým je každá rasovo uvedomelá osoba, ktorá sa s obavami
pozerá na rasove miesanie a rýchlo tmavnúcu
rasovú situáciu v Amerike- je vykreslená prinajlepšom ako bezcenný
hlupák, ktorý je zosmiešňovaný ostatnými postavami, alebo prinajhoršom, ako
nebezpečný psychopat, ktorého fascinujú zbrane a je hrozbou pre všetkých právo
rešpektujúcich občanov. Vykresľovanie bielych rasistov ako ozbrojených
psychopatov sa stalo v televíznych programoch stereotypom.
Priemerný Američan, ktorého každodenný život predstavuje pozeranie
televízie prijíme takú nezdravú dávku klamstva, že len s ťažkosťou, ak vôbec
rozlíši skutočnosť od tejto fiktívnej situácie. Reaguje viac na to čo je
vysielané: chovanie, vyhlásenia a postoje hercov ako na to isté u jeho
seberovných v skutočnom živote. Pre príliž veľa Američanov bol skutočný svet
nahradený falošným svetom televíznej orazovky, a je to táto falošná
realita, ktorej sa snaží prispôsobiť
svoje správanie. Takto, keď televízny scenárista vyjadrí súhlas
s niektorými názormi a konaním
prostredníctvom televíznych postáv pre ktoré píše, a nesúhlas s inými,
vyvíja silný nátlak na milióny divákov tak, aby zosúladili svoj názor na vec
s jeho názorom.
A presne to isté, čo sa deje s televíznou zábavou, sa deje aj so
správami, či už máme na mysli televízne, alebo novinové. Úskočná vec na tejto
kontrole myslenia je to, že aj napriek tomu, že si uvedomíme, že zábava a
správy sú zaujaté, vládcovia médií sú aj napriek tomu schopný manipulovať
väčšinu z nás. Toto sa deje z toho dôvodu, že oni nielen podajú
stanovisko k tomu čo prezentujú, ale aj vytvoria tacit hranice
a základné pravidlá pre povolitelné
spektrum názorov.
Ako príklad zvazte zaobchádzanie médií so správami z Blízkeho východu.
Niektorí producenti alebo komentátori sú otrocky pro-Izraelský v každom ich prejave, zatiaľ čo ostatní
vyzerajú byť celkom neutrálny. Avšak žiadny z nich sa neodváži pripomenúť,
že vláda USA podporuje v Arabsko-Izraelskom konflikte zlú stranu a že to
slúžilo viac židovským záujmom, ako americkým že boli vyslané americké
jednotky, aby zmrzačili Irak, najväčšieho rivala Izraela na Blízkom
východe. Takto vznikne spektrum povolených názorov od pro-Izraelských až po
skoro neutrálne.
Ďalším príkladom je zaobchádzanie médií s rasovými otázkami
v USA. Niektorí komentátori preukazujú
nezáujem na informovaní o rasových sporoch, zatiaľ čo druhý sú emociálnymi
prívržencami – s prívrženectvom
vždy na strane nebielych. Všetci
hovorcovia médií bez vínimky predsa len zaujímajú postoj, že multikulturalizmus
a rasové miešanie tu ostanú a že sú
dobrými vecami.
Pretože existujú rozdiely v stupni, predsa len Američania nepochopia,
že sú manipulovaní. Aj obyvatelia, ktorí sa sťažujú na „riadené správy“ padnú
do pasce myslenia si toho isteho, pretože im je prezentované zdanlivé spektrum
názorov kde môže utiecť vplyvu manipulátorov myslenia tým, že verí
producentovi, alebo komentátorovi podľa svojho výberu. Je to takzvaná situácia
“hlavu si vyhral, telo si stratil“. Každý bod na spektre dovolených verejných názorov je akceptovateľný pre
vládcov médií- a žiadnemu
nepovolenému faktu alebo názoru nie je dané miesto na zverejnenie, ak
tomu môžu zabrániť.
Kontrola názory-modelujúcich médií je skoro jednoliata. Všetky
kontrolované médiá– televízia, rádio, noviny, magazíny, knihy, filmy – hovoria
jedným hlasom, navzájom sa podporujúcim. Napriek výskytu rozličnosti,
v skutočnosti neexistuje skutočný nesúhlas, žiadny alternatívny zdroj
faktov alebo myšlienok prístupný širokým masám ľudí, ktorý by im mohol dovoliť
vytvoriť si názory v protiklade s názormi vládcov médií. Sú
prezentovaný jednoduchým pohľadom na svet – svet v ktorom každý hlas hlása
rovnosť rás, neomyľnu povahu príbehu Židovského “Holokaustu“, je skazenosťou
pokúšať sa zastaviť prílev nebielych cudzincov, ktorý sa leje cez naše hranice,
nebezpečenstvo dovolenia občanom držať a nosiť zbrane, morálna
rovnoprávnosť všetkých sexuálnych orientácií a požiadavka “pluralistickej“,
kozmopolitnej spoločnosti radšej ako homogénnej. To je pohľad na svet navrhnutý vládcami médií, ktorý sa hodí ich
vlastným cieľom– a tlak na prispôsobenie sa tomuto pohľadu je ohromujúci.
Ľudia mu prispôsobia svoje názory, volia v súlade sním, a tvarujú
svoje životy v súlade s ním.
A kto sú títo všemocný vládcovia médií ? Ako budeme vidieť, vo
veľkej miere sú to židia. Nie je to jednoducho len otázka toho že médiá sú
kontrolované po zisku bažiacimi kapitalistami, pričom niektorí z nich sú
židia. Ak by tomu bolo tak, etnická príslušnosť vládcov médií by odrážala,
aspoň približne, pomer bohatých nezidov k bohatým židom. Prevaha židov
v médiách je taká ohromujúca, že sme prinútení domnievať sa, že je za tým
viac ako len zhoda okolností.
Elektronické médiá a zábavné médiá
Pokračujúca vládna deregulácia telekomunikačného priemyslu mala za
následok, nie rozvoj súťaživosti, ale skôr vzrastajúcu vlnu spájaní
a skupovaní, ktoré vyprodukovalo hŕstku multimiliardových mediálnych
konglomerátov. Najväčšie z týchto konglomerátov rapídne rastú stále
rýchlejšie tým že pohlcujú svojich protivníkov, v 90tych rokoch vzrástli skoro
trojnásobne. Kedykoľvek pozeráte televíziu, či už lokálnu stanicu, alebo cez
kábel alebo satelitný prímač, kedykoľvek pozeráte film v kine alebo doma,
kedykoľvek počúvate rádio alebo nahratú hudbu, kedykoľvek čítate noviny, knihu,
alebo časopis–je veľmy pravdepodobné, že informácie alebo zábava, ktorú
dostávate boli vytvorené a/alebo distribuované jednou z týchto
megamediálnych spoločností.
Najväčším mediálnym konglomerátom v súčastnosti je AOL-Time
Warner, bol vytvorený, keď AOL kúpilo Time Warner za 160 miliárd dolárov
v roku 2000. Splynutie prinieslo dokopy Steva Casea, nežida, ako predsedu
AOL-TW, a predsedu Time Warneru Geralda Levina, žida, ako CEO.
Nasleduje krátka história spoločnosti.
Štyria /nežidovský/ bratia Warnerovci založili svoju filmársku
spoločnosť v roku 1907 a zažili svoj prvý veľký úspech o desať
rokov neskôr so svojím filmom Moje 4
roky v Nemecku. WB sa stala spoločnosťou v roku 1923
a zažila úspech aj v animovaných rozprávkach Porky Pig a Bugs
Bunny. V roku 1944 súd nariadil, že WB musí prepustiť so služieb Oliviu de
Havilland po vypršaní jej sedem ročného kontraktu. Toto rozhodnutie zabraňovalo
akejkoľvek spoločnosti kontrolovať kartel tvorivého talentu, ale neurobilo nič
voči tomu, aby zastavilo židov od získania kontroly nad celým priemysloms
ktorým bol tento talent predurčený pracovať. V roku 1948 WB predali svoj
filmový archív MGM. V roku 1949, ďalšie súdne rozhodnutie prinútilo WB
predať svoju reťaz kín, zabraňujúc vertikálnej integrácii jednej
filmy-produkujúcej spoločnosti, zatiaľ čo nerobí nič, aby
zabránila židom vytvoriť takúto integrovanú spoločnosť prostredníctvom etnickej
spolupráce.
V roku 1958 W.B. vytvorili Warner Brothers
Records, ktoré boli neskôr premenované na WEA. V roku 1968, Jack Warner predal
svoj podiel Seven Arts, pričom DC a All-American Comics boli kúpení Kinney
National Services /konglomerát pohrebných služieb/. Kinney neskôr kúpil
agentúru hľadajúcu talenty, a potom ešte kúpil Warnerove-Seven Arts, a
vytvorili sa Warner Communications.
V roku 1970 kúpili Warner Communications Elektra
Records, v tom istom roku žid David Geffen rozbehol svoje vydavateľstvo Asylum.
/Meno je synonymom s crazy-house/ V roku 1972 Time kúpil HBO od Charlesa
Dolana. Ironicky, rok 1972 bol ajk rokom, v ktorom začal vychádzať časopis Money, zatiaľ čo /pôvodný/ magazín Life prestal vychádzať.
Ted Turner vstúpil na scénu masmédií v roku 1976,
kedy jeho televízna stanica WTCG /Atlanta/ bola zaradená do Amerických
káblových sietí. V roku 1979 sa z Turner Communicatios Group stalo Turner
Broadcasting System, a WTCG bola premenovaná na WTBS. V nasledujúcom roku sa
stala CNN prvou televíznou stanicou, ktorá vysielala správy 24 hodín denne.
Turner sa pokúšal kúpiť CBS v roku 1985, al bol zablokovaný, keď Lawrence
Tisch, žid, Kúpil 25% akcií. Namiesto toho kúpil Turner filmový archív MGM
/1986/. V roku 1994 sa TBS spojila s Castle Rock a New Line Cinema. V roku 1996
spravil Turner kariéru rujnujúci ťah, keď predal TBS- Time Warneru. AOL kúpil
Time Warner v roku 2000.
V roku 2001 Gerard Levin, ktorý bol predsedom Time
Warneru a CEO spojených AOL-TW, prepustil Teda Turnera z jeho pozície počas
telefonického rozhovoru. Kontrola TBS sa na chvíľu presunula do rúk Roberta
Pittmana /bieleho nežida/, ale krátko nato bola predaná Walterovi Isaacsonovi,
židovi, ktorý bol stiahnutý z jeho predchádzajúcej pozície v Time Inc., aby
prevzal spoločnosť, ktorú vybudoval Ted Turner. Sme si istí, že Ted Turner by
nepredal TBS-Time Warneru, keby vedel, že Levin ho o päť rokov prepustí. Levin
presvedčil Turnera klasickým židovským spôsobom, a Turner, ktroý vložil dôveru
v židovskú česť, zaplatil za túto chybu vysokú cenu.
Ale Levin ešte neskončil so svojou dýkou. Po tom
ako zničil Turnera, urobil to isté svojmu užitočnému spolupracovníkovi
Robertovi Pittmanovi. Pittman bol levinovým koňom pri spájaní AOL-TW na strane
AOL. Aj keď s istotou nevieme, čo bolo Pittmanovým motívom, môžeme sa domnievť,
že to malo niečo spoločné s Pittmanovou vierou, že je levinovim kandidátom na
funkciu CEO v AOL-TW po Levinovom odchodu do dôchodku. Ale keď prišiel čas na
to, aby si zvolil svojho nástupcu, Levin obyšiel Pittmana a dal túto pozíciu do
rúk svojmu dlhoročnému obľúbencovi mulatovi Richardovi Parsonsovi. Parsons je
CEO AOL-TW od mája 2002. Pittman, ktorý bol najprv mrzutý kvôli zaobchádzaniu s
jeho osobou, postupne zmiernil svoje správanie. Výplatná páska, hoci aj nižšia
ako Parsonsova je stále lepšia, ako žiadna.
Pred spojením bol AOL najväčším Internetovým Providerom v Amerike a v súčastnosti sa používa ako online platforma pre židovský obsah z Time Warneru. Time Warner, s príjmami v roku 1997 viac ako 13 miliárd dolárov bol druhým najväčším medzinárodným mediálnym leviathanom v čase, keď bol kúpený AOL.
Dcérska spoločnosť Time Warneru-Hbo je najväčšou platenou káblovou televíznou stanicou. Až do kúpenia PolyGramu Edgarom Bronfmanom Jr. v máji 1998, bol Warner Music najväčšou Americkou nahrávacou spoločnosťou, s viac ako 50 vydavateľstvami, najväčšie z nich bolo Warner Brothers Records /WEA/. Warner Music bol skorým propagátorom „gangsta rapu“. Prostredníctvom svojej učasti v Inerscope Records /predtým ako bol Interscope kúpený MCAom/ pomáhalo popularizovať žáner, ktorého texty výslovne vyzívali čiernych na páchanie násilia voči bielym.
Medzi vydavateľstvá AOL-Twu patria Time-Life International Books,
Time-Life Education, Time-Life Music, Time- Life AudioBooks, Books-of-the-Month
Club /pobočka pre deti aj dospelých/, Papersback Book Club, History Book Club,
Money Book Club, HomeStyle Books, Crafter’s Choice, One Spirit,
Little Brown, Bulfinch Press, Back Bay Books, Warner Books, The Mysterious
Press, Warner Aspect, Warner Treasures, Oxmoor House, Leisure Arts, Sunset
Books a TW Kids.
AOL/TW vlastní nasledovné káblové a satelitné spoločnosti,
medzi inými: Cinemax, Time Warner Sports, HBO /7 Amerických a 6 medzinárodných
divízií/, CNN /10 divízií po celom svete/, Time Warner Cable, Road Runner, Time
Warner Communications /pôvodne telekomunikačná spoločnosť/ New York City Cable
Group, New York 1 / podobná Cnn venujúca sa výhradne správam z oblast NYC/,
Time Warner Home Theater, Time Warner Security /monitorovanie videokamerami/,
Court-TV / vlastníctvo spoločné s Liberty Media/, Commedy Central
/vlastníctvo spoločné s Viacom/
a Kablevision/Maďarsko/.
AOL-Tw vlastní nasledovné televízne a filmové spoločnosti: Warner
Brothers, WB Studios, WB Television /produkčná, animačná a spravodajská/,
Hanna-Barbera Cartoons, Telepictures production, Witt-Thomas productions,
Castle Rock Entertainment, Warner Home Video, WB Domestic Pay-TV, WB Domestic
TV Distribution, WB International TV Distribution, The Warner Channel /
samostatné spoločnosti pre Latinskú Ameriku, Áziu-Pacifik, Austráliu
a Nemecko/ a WB International Theaters v 12tich krajinách.
Šéfredaktorom Time Warnerovskej vydavateľskej divízie je Norman
Pearlstine, Žid. AOL-TW vlastní nasledovné magazíny: Time, Time Asia, Time Atlantic, Time Canada, Time Latin America, Time
South Pacific, Time Money, Time for Kids, Fortune, Life / nová verzia/, Sports Illustrated /plus SI Women/Sport, SI International, and SI For Kids/, Inside Stuff, Money, Your
Company, Your Future, People, Who Weekly/Australia/, People en Espanol, Teen People, Entertainment Weekly, EW Metro, The
Ticket, In Style, Southern Living, Progressive Farmer, Southern Accents, Cooking
Light, Travel Leisure, Food & wine, Your Company,
departures, SkyGuide, Vertigo, Paradox, Milestone, Mad Magazine, Parenting,
Baby Talk, Baby on the Way, This Old House, Sunset, Sunset Garden Guide,
Health, Hippocrates, Costal Living, Weight Watchers, Real Simple, President /Japan/, and Dancyu/Japan/.
AOL-TW vlastní 80 ďalších magazínov /hlavne pre hobby a voľný čas/
v Británii.
AOL-TW vlastní nasledujúce hudobné nahrávacie
spoločnosti: Atlantic Group, Atlantic Classics, Atlantic Jazz, Atlantic
Nashville, Atlantic Theater, Big Beat, Backround, Breaking, Curb, Igloo, Lava,
Mesa/Bluemoon, Modern, Rhino Records, Elektra, Eastwest, Asylum, Elektra/Sire,
Warner Brothers Records, Warner Nashville, Warner Alliance, Warner Resound,
Warner Sunset, Reprise, reprise Nashville, American Recordings, Giant,
Maverick, revolution, Qwest, Warner Music International, WEA Telegram, East
West ZTT, Coalition, CGD East West, China, Continental, DRO East West, Erato,
Fazer, Finlandia, MCM, Nonesuch a Teldec.
Disney. Druhým najväčším mediálnym konglomerátom je, s príjmom 23 miliárd
Dolárov v roku 1997, Spoločnosť Walt Disney. Jej predseda a CEO,
Michael Eisner, je žid. Impérium Disney, riadené mužom, ktorého jeden mediálny
analytik nazval „ človek posadnutý kontrolovaním“, zahŕňa niekoľko televíznych
spoločností /Walt Disney Television, Touchstone Television, Buena Vista
Television/ a káblové siete spolu s viac ako 100 miliónmi
predplatiteľov. Medzi televízne stanice pod Disneyho kontrolou zahřňajú: WLS
/Chicago/, WJRT/Flint/, KFSN /Fresno/, KTRK/Houston/, KABC/Los Angeles/,
WABC/New York City/, WPVI/Philadelphia/, WTVD/Raleigh/, KGO /San Francisco/
a WTVG/Toledo/.
Disney je tiež činná v oblasti rádií vlastní: WKHX,WYAY a WDWD
v Atlante, WMVP, WLS a WXCD v Chicágu, WBAP a KSCS v Dallase,
WDRQ, WJR a WPLT v Detroite, KLOS a KTZN v Los Angeles,
KQRS, KXXR, KDIZ,KZNR a KZNT v St.Paul, WPLJ v New York City,
KSFo v San Franciscu, Wmal WJZW a WRQX vo Washingtone a ESPN
Radio.
Čo sa týka filmov, Skupina Walt Disney Motion
Pictures, patriaca pod Walt Disney Studios, Riadená Josephom E. Rothom /tiež
žid/, zahŕňa Walt Disney Pictures, Touchstone Pictures, Holywood Pictures
a Caravan Pictures. Roth založil Caravan Pictures v januári 1993
a teraz je riadené jeho obľúbencom /židom/ Rogerom Birnbaumom. Disney tiež
vlastní Miramax Films, ktoré riadia bratia Weinsteinovci, Bob a Harvey,
ktorí vyprodukovali také filmy ako The
Crying Game, Priest a Kids.
Keď bola spoločnosť Disney ešte ovládaná
nežidovskou rodinou Disneyovcov, pred jej prevzatím Eisnerom v roku 1984,
zahŕňala programy pre celú rodinu. Aj keď ešte stáôe vlastní práva ku Snehulienke, spoločnosť pod Eisnerovým
vedením expandovala vo veľkej miere do produkcie zábavy pre „dospelých“.
V auguste1995 Eisner kúpil Capital Cities/ABC
Inc., ktoré vlastní ABC Television Network, ktoré zase vlastní desať
televíznych staníc práve v takých mestách s veľkým trhom ako sú New
York, Chicago, Philadelphia, Los Angeles, san Francisco a Houston.
A nakoniec vlastní 225 pridružených staníc v Spojených Štátoch
a je podielnym vlastníkom niektorých európskych televíznych spoločností.
Káblová spoločnosť patriaca ABC,ESPN, je riadená
prezidentom a Ceo Stevenom Bornsteinom, ktorý je žid. Spoločnosť je tiež
držiteľom kontrolného balíka akcií káblových spoločností Lifetime Television
a A&E Television Networks, každá so 67 miliónmi predplatiteľov. ABC
Radio Network vlastní 26 AM a FM staníc, opäť vo veľkých mestách ako sú
New York, Washington a Los Angeles a má viac než 3400 pridružených
staníc.
Aj keď pôvodne bola
telekomunikačnou spoločnosťou, Capital Cities/ BC zarobila viac ako miliardu
dolárov za vydavateľskú činnosť v roku 1997. Okrem týchto vydavateľských
koncernov Disney vlastní Walt Disney Company Book Publishing, Hyperion Books,
a Miramax Books. Tiež vlastní noviny Democrat
z Abany a Daily Record zo Saint
Louis.
Medzi Disneyho magazíny
patria Automotive Industries, Biography /spoluvlasníctvo/, Discover, Disney Adventures, Disney
magazione, ECN News, ESPN Magazine, Family Fun, Family PC, Institutional Investor,
Jane, JCK, Kentucky Prairie Farmer, Kodin, Los Angeles, Multichannel News,
Penny Tower, Talk, Top Famille /Francúzko/, Video Business a Quality.
Na internete Disney prevádzkuje Buena Vista Interne Group, ABC Internet Group, ABC.com, ABCNEWS.com, Oscar.com, MR. Showbiz, Disney Online, Disney´s Daily Blast, Disney.com, Family.com, ESPN Internet Group, ESPN.sportzone.com, Soccernet.com, NFL.com, NBA.com, Infoseek /spoluvlastníctvo/ a Disney Interactive.
Viacom. Číslo tri zo zonamu je Viacom Inc. s príjmami z roku 1997 vo výške 13 miliárd dolárov, a riadený židom Sumnerom Redstoneom /narodeným ako Murray Rothstein/. Viacom vznikol v roku 1971, ako prostriedok na vyhnutie sa protimonopolnému súdnemu rozhodnutiu, ktré požadovalo, aby sa CBS zbavilo časti svojích televíznych káblových služieb a syndikátu programového priemyslu. Ento vládny ťah však neurobil nič na zníženie prevažne židovského spolupúracujúceho monopolu, ktorý ostáva najväčším problémom tohto priemyslu. V roko 1999, potom ako sa CBS opäť rozrástla kúpením King World Productions /vedúci televízny programový syndikát/, viacom získal svoju zakladateľskú spoločnosť, CBS, po dvojnásobnom zosmiešnení súdneho rozhodnutia z roku 1971.
Viacom produkuje a distribuuje televízne programy pre tri najväčšie siete, vlastní 13 tv staníc a 12 rozhlasových staníc. Produkuje hrané filmy prostredníctvom Paramount Pictures, riadených židovkou Sherry Lansingovou. Redstone získal CBS po hlasovaní akcionárov CBS a Viacomu v decembri 1999.
Ako šéf exekutívy CBS pracuje pre Redstonea žid menom Melvin A. Karmazin. Je šéfom a najväčším individuálnym akcionárom spoločnosti, ktorá vlastní CBS Television Network, 14 hlavných TV staníc, 160 rozhlasových staníc, Country Music Television a káblové kanály Nashville Network a veľké množstvo reklamných miest v exteriéry.
Medzi vydavateľské spoločnosti Viacomu
patria Simon & Schuster, Scribner, The Free Press, Fireside,
Archway Paperbacks a Minstrel Books, Anne Schwartz Books, MTV Books,
Nickelodeon Books, Pocket Books a Washington Square Press. Distribuuje videá
prostredníctvom viac než 4000 Blockbuster obchodov / vrátane sietí Video Flicks
v Austrálii/. Tiež sa zaoberá satelitným vysielaním, zábavnými parkami a
videohrami.
Čím sa však šéf Viacomu preslávil je to, že je najväčším prevádzkovateľom káblovej televízie na svete, prostredníctvom Showtime, MTV, Nickelodeon a iných sietí. Od roku 1989 MTV a Nicelodeon získavali stále väčší a väčší podiel mladistvých divákov. Prvý štvrťrok roku 2001 bol 16 po sebe nasledujúcim, v ktorom Bola MTV označená ako stanica číslo jeden pre divákov medzi 12 a 24 rokmi. Redstone, ktorý v skutočnosti vlastní 76 percent akcií Viacomu ponúkol ako vzorový model pre týchto divákov Beavisa a Buttheada a v súčastnosti je najväčším propagátorom rasového miešania bielym tínedžerom a deťom v Amerike a Európe. MTV Networks získala spoločnosť The Music Factory od Holandskej mediálnej a marketingovej skupiny Wegener v roku 2001. TMF distribuuje hudbu do skoro 10tich miliónov domácností v Holandsku a Belgicku. MTV rozširuje svoju prítomnosť v Európe prostredníctvom nových kanálov, vrátane MTV Dance /Anglicko/ a MTV Live /Škandinávia/. MTV Taliansko je aktívna prostredníctvom Cecchi Gori Communications. MTV pretláča svoje rasovo miešané rokové a rapové videá do 210tich miliónov domácností v 71 krajinách a je dominantným faktorom vplývajúcim na bielych tínedžerov na celom svete.
Nicelodeon, so 65 miliónmi predplatiteľov má najväčší počet divákov vo veku od štyroch do jedenástich rokov v Amerike a rýchlo expanduje aj do Európy. Väčšina jej relácii ešte tak výrazne nepropaguje degeneráciu, ktorá je charakteristickým znakom MTV, ale Redstone postupne predkladá svojim divákom ten istý jed, ktorý ponúka MTV. V roku 2001 Nickelodeon pokračoval v deväťročnej šnúre ako najlepšia káblová stanica pre deti a mladých tínedžerov.
Viacom prevádzkuje dve spoločnosti produkujúce hrané filmy, spoločne s Vivendi Universal /detailnejšie neskôr/: United Cinemas International /UCI/ a United International Pictures /UIP/.
Vivendi Universal. Ďalším
mediálnym mogulom je Edgar Bronfman junior. Riadil spoločnosť Seagram,
veľkovýrobcu liehovín, až do jej nedávneho spojenia s Vivendi. Jeho otec,
Edgar Bronfman starší je prezidentom Svetového Židovského Kongresu. Seagram
vlastnilo Universal Studios a Interscope Records, najpoprednejších
promotérov „gangsta rapu“. Tieto spoločnosti v súčastnosti patria
k Vivendi Universal.
Bronfman sa stal
najsilnejším mužom v nahrávacom biznise v máji 1998, kedy takisto
získal kontrolu nad PolyGramom, európskym nahrávacím gigantom, zaplatením 10,6
miliárd holandskému výrobcovi elektroniky Philipsu. So príjmami PolyGramu
pridanými k ziskom MCA
a Universalu, Bronfman sa stal vládcom štvrtého najväčšieho mediálneho
impéria, s ročnými príjmami okolo 12 miliárd dolárov. Jedným obzvlášť
nešťastným aspektom kúpy PolyGramu bolo to, že dala Bronfmanovi kontrolu nad
najväčším producentom CD klasickej hudby vo svete: PolyGram vlastní nahrávacie
spoločnosti Deutsche Grammophon, Decca-London a nahrávaciu spoločnosť
Philips.
V júni 2000 rodina
Bronfmanovcov predala Seagram Vivendimu, francúzkej spoločnosti pôvodne vedenej
nežidom Jean-Marie Messierom. Kombinovaná spoločnosť Vivendi Universal si
ponechala Edgara Bronfmana mladšieho ako viceprezidenta spoločnosti, a on
bude pokračovať vo vedení jej zábavnej divízie. Podobne ako pri spojení AOL-TW,
stratégia bola nakaziť a počkať. Dlh, ktorý zaznamenalo Vivendi kúpením
Universalu bol použitý na škandalizovanie Messierovej osoby, ktorý musel
odstúpiť. Jean-René Fourtou sa stal prezidentom/CEO Vivendi 3. Júla 2002.
Následne, aby splatilo dlh, začalo Vivendi-Universal predávať svoje aktíva,
začalo s producentom alkoholu Seagam, neskôr predalo aj niektoré svoje
mediálne holdingy, vrátane vydavateľskej spoločnosti Houghlin-Mifflin /náučné
knihy/, ktorá bola predaná v júni 2001 konzorciu zloženému z Thomas
H. Lee Partners, Blackstone Group, Bain Capital a Apax Partners.
Židia skoro všade kde sa pozriete. S dvomi z top piatich mediálnych konglomerátov v rukách
židov /Disney a Viacom/ a so židmi, ktorí obsadzujú väčšinu
exekutívnych postov v ostávajúcich dvoch, je ťažké uveriť, že taký
ohromujúci stupeň kontroly prišiel bez zámerného, spoločného úsilia z ich
strany.
A čo ostatné veľké
mediálne spoločnosti?
Rupertova Murdochova News Corporation, ktorá vlastní
televíznu sieť Fox, 20th Century Fox Films a Fox 2000, je
piatov najväčšou megamediálnou spoločnosťou v krajine, s príjmami
viac ako 11 miliárd dolárov v roku 1997. Je to jediná z ďalších
mediálnych spoločností, ktorá sa aspoň približuje k top štyrom. Murdoch je
nežid /aspoň pokiaľ vieme/, ale Peter Chernin, ktorý je prezident a CEO
Fox Groupu, ktorá zahŕňa všetky filmové, televízne a vydavateľské operácie
News Corporation v USA, je žid. Pod Cherninom, ako prezidentom 20th
Century Fox, je Laura Ziskin, židovka, ktorá pôvodne riadila Fox 2000. Žid
Peter Roth pracuje pod Cherninom ako prezident Fox Entertainment. News
Corporation tiež vlastní New York Post aTV Guide a tie sú vydávané pod
Cherninovým dohľadom. Murdoch povedal magazínu Newsweek /12. Júla 1999/, že pravdepodobne povýši Chernina na CEO
v News Corporation, radšej ako by mala spoločnosť padnúť do rúk jeho
vlastným deťom, všetky sú staršie ako 25. Je ťažké predstaviť si žida, ako dáva
významnú mediálnu spoločnosť nežidovskému podriadenému, keď má pod krídlami
vlastné deti. Na jeho postavenie bol Chernin celkom úprimný:“ Môžem kontrolovať filmy videné po celom
svete....Čo môže byť viac zábavné?“
Väčšina televíznych
a filmových spoločností, ktoré nie sú vlastnené najväčšími spoločnosťami
je tiež kontrolovaná židmi. Napríklad New
World Entertainment, prehlasovaná jedným mediálnym analitikom za „ hlavného
nezávislého filmového producenta v USA“ je vlastnená Ronaldom Perelmanom,
židom, ktorý takisto vlastní kozmetickú značku Revlon a ktorý ponúkol
miesto Monike Lewinskej, keď sa ju Bill Clinton pokúšal držať potichu.
Najznámejšia
z menších filmových spoločností,
DreamWorks SKG, je výlučne kóšer záležitosťou. DreamWorks bola založená
v roku 1994 medzi veľkými mediálnymi hype, tým že dala dokopy
mogula nahrávacieho priemyslu Davida Geffena, niekdajšieho šéfa Disney Pictures
Jeffreyho Katzenberga a filmového režiséra Stevena Spielberga, pričom
všetci traja sú židia. Spoločnosť produkuje filmy, animované filmy, televízne
programy a hudbu. Ak vezmeme do úvahy peniaze a kontakty, ktoré
Geffen, Katzenberg a Spielberg majú, DreamWorks sa môže čoskoro dostať do
tej istej ligy v akej je veľká štvorka.
Je všeobecne známe, že
židia kontrolovali väčšinu produkcie a disatribúcie filmov už krátko po
vzniku filmového priemyslu v prvých desaťročiach 20teho storočia. Keď v roku
1966 zomrel Walt Disney, odišla s ním posledná prekážka na úplnú židovskú
domináciu Hollywoodu a židia boli schopní ovládnuť spoločnosť, ktorú Walt
vybudoval. Odvtedy sa vo filmovom priemysle všetko dialo tak, ako si to priali
oni.
Filmy vytvorené len
štyrmi najväčšími producentami hraných filmov, ktoré sme pred chvíľou
spomenuli—Disney, Warner Brothers, Paramount /Viacom/ a Universal /Seagram/--
zarobili v roku 1997, v pokladniach kín, dve-tretiny všetkých tržieb.
Veľkou trojkou v
televíznom vysielaní zvykli byť ABC, CBS a NBC. Po konsolidácii mediálnych
impérií však tieto tri už viac nie sú samostatnými celkami. Avšak aj pokiaľ
boli samosatné, každá z nich bola spravovaná židmi už od ich vzniku: ABC-
Leonardom Goldensonom, NBC- najprv Davidom Sarnoffom a potom jeho synom Robertom
a CBS- najprv Williamom Paleyom a potom Laurenceom Tischom. Počas niekoľkých
desaťročí tieto spoločnosti ,zamestnávali vo väčšine pozícii židov a
neodmysliteľná židovskosť týchto TV staníc sa nezmenila ani potom, čo boli
tieto spoločnosti pohltené inými. Prítomnosť židov v televíznych správach
ostáva aj naďalej veľmy silná.
Dobrým príkladom toho je
NBC. Vedúci pracovníci na kľúčových postoch NBC boli nedávno popremiesňovaní.
Andrew Lack, ktroý bol vedúcim spravodajstva v spoločnosti, postúpil a stal sa
jej prezidentom a hlavou exekutívy. Neal Shapiro, ktorý bol producentom Dateline
NBC, bol premiestnený na Lackovo staré miesto. Jeff Zucker, ktorý bol
producentom programu Today, bol
povýšený do funkcie šéfa zábavy NBC /miesto ,ktoré bolo pre neho zjavne
vytvorené/ a Jonathan Wald sa premiestnil na Zuckerovo staré miesto, potom ako
vytlačil z tohto miesta Michaela Bassa, ktorý zaskakovalk za Zuckera pri Today. Nejaký čas dozadu sa wald stal
producentom NBC Nightly News, pričom
prebral pozíciu Jeffa Gralnicka. Keď sa Wald presunul do Today, Steve Campus sa stal producentom relácie Tom Brokaw´s show.
V súčastnosti nie je známe či je Capus žid, avšak všetci osatní z určitosťou
sú.
Podobná prevaha židov
existuje aj v spravodajských oddeleniach iných spoločností. Napríklad vo
februári 2000 Al Ortiz začal šéfovať reportážam “Special Events” na CBS, čím sa
z nežida Jima Murphyho stal výkonný producent The CBS Evening News s Danom Ratherom – a jedinou vínimkou o
ktorej vieme v inak výlučne židovských kádroch producentov televízneho
spravodajstva. Nová CBS Early Show,
ktorá nahradila CBS This Morning, prežila
vnútorné otrasy, počas ktorých boli prepustení traja producenti, zdanlivo
preto, že neboli dosť “agresívni”. Možno že neboli ani dosť pro-židovskí. Tieto
otrasy, však nemali vplyv na výkonného producenta Ala Bermana, ktorý sa presunul
do novej pozície, ako programový plánovač a Steve Friedman sa stal výkonným
producentom Early Show.
Paul Friedman je stále výkonným producentom ABC World News Tonight s Petrom Jenningsom.
Rick Kaplan, niekedy výkonný predstaviteľ ABC, sa presunul do CNN v roku 1997,
kde sa stal prezidentom CNN/USA.
Po televíznom spravodajstve sú denníky najvplyvnejšími informačnými
médiami v Amerike. Šesťdesiat miliónov sa ich predá /a pravdepodobne aj
prečíta/ každý deň. Tieo milióny sú rozdelené medzi 1483 rôznych publikácií /
údaj je z februára 2000/. Mohli by sme predpokladať, že toto vysoké číslo
rôznych novín po celej Amerike zabespečí ochranu pred kontrolovaním menšinou a
dezinformáciami. Bohužial tomu tak nie je. Existuje v nich menej nezávislosti,
menej súťaživosti a oveľa menej reprezentovania záujmov väčšiny, ako by si
bežný pozorovateľ myslel.
V roku 1945 boli štyri z piatich Amerických novín vlastnené nezávyslími
osobami a vzdávané miestnymi ľuďmi s úzkymi väzbami na svoje komunity. Tie časy
sú však zanami. Väččšina nezávyslých novín bola skúpená, alebo vytlačená z
biznisu v 70tych rokoch. Dnes je väčšina “ lokálnych” novín vo vlastníctve malého množstva veľkých firiem, vedených osobami,
ktroé žijú a pracujú stovky, ba dokonca tisíce míľ ďaleko. V súčasnosti menej
ako 20 percent z 1483 novín je vo vlastníctve nezávislých vlastníkov, ostatok
patrí k multi-novinovým reťazcom. Len 104 z celkového počtu má náklad vyšší ako
100 000. Len niekoľko z nich je dostatočne veľkých na to ,aby si mohli dovoliť
nezávislých redaktorov mimo svojich vlastných komunít, ostatný sú závyslí od
týchto niekoľkých pre všetky svoje národné a medzinárodné správy.
Associated Press, ktorý
predáva správy novinám, je v súčasnosti pod vedením svojho židovského šéfredaktora
Michaela Silvermana, ktorý riadi denno-dennú tvorbu agentúrnych správ a vedie
vydávacie oddelenia. Silverman riadil národné správy agentúry AP ako zástupca
vedúceho vydania už od roku 1992. Na svoje súčastné miesto bol povýšený
v roku 2000. Silverman je zodpovedný Jonathanovi Wolmanovi, tiež židovi,
ktorý je výkonným riaditeľom AP.
Len v 47 mestách
v Amerike sa vyskytuje viac ako jeden denník, a súťaživosť je často
minimálna dokonca aj medzi nimi, ako medzi večernými a poobednajšími
vydaniami pod spoločným vlastníctvom. Príkladom tohto sú v meste Mobile v
Alabame, raňajší Register a pobednajší
Press-Register, a v meste
Syracuse v New Yorku, raňajšie Post-Standart
a poobednajšie Herald-Journal–
všetky vlastnené židovskými bratmi Newhouseovcami, prostredníctvom ich
holdingu, Advance Publications.
Mediálne impérium
Newhouseovcov je príkladom aj niečoho iného ako len nedostatku súťaživosti
medzi Americkými denníkmi, tiež ilustruje neukojiteľnú chuť, ktorú židia
preukázali pre všetky orgány kontroly názoru, na ktorých môžu upevniť svoju
pozíciu. Newhouseovci vlastnia 30 denníkov, vrátane niekoľkých veľkých
a dôležitých, ako sú napríklad: Clevelandské Plain Dealer, Newarské Star-Ledger
a New Orleanske Times-Picayuane,
newhouse Broadcasting pozostáva z 12 televíznych staníc a 87 káblových
televíznych systémov, vrátane niektorých najväčších v krajine, dodatok
novín Sunday s názvom Parade,
s nákladom viac ako 22 miliónov výtlačkov za týždeň, okolo dvoch tuctov
najväčších magazínov, vrátane New
Yorker, Vogue, Mademoiselle, Glamour, Vanity Fair, Bride’s, Gentleman’s
Quarterly, Self, House & Garden, a všetky ostatné magazíny
vydávané skupinou Conde Nast, ktorá je v ich vlastníctve.
Toto židovské mediálne
impérium bolo založené zosnulým Samuelom Newhouseom, imigrantom z Ruska.
Keď v roku 1979 zomrel vo veku 84 rokov, poručil mediálne holdingy
v hodnote 1,3 miliardy dolárov svojim dvom synom Samuelovi
a Donaldovi. S niekoľkými ďalšími kúpami trhová hodnota Advance
Publications vzrástla na viac ako 8 miliárd dolárov v súčastnosti.
Pohltenie toľkých novín
rodinou Newhouseovcov, bolo do veľkej miery umožnené faktom, že noviny nie sú
podporované predplatiteľmi, ale tými, čo im platia za reklamu. Sú to príjmy
z reklamy–nie malé sumy zozbierané od čitateľov–, ktoré vo veľkej miere
zabezpečujú vydavateľovu výplatu a zvyšujú vlastníkov zisk.
Kedykoľvek takýto
záujemca o reklamu uprednostní jedny noviny pred druhými, uprednostnené
noviny budú prosperovať, zatiaľ čo ich konkurencia vyhynie. Od začiatku
minulého storočia, kedy sa židovská obchodná sila v Amerike stala
dominantnou ekonomickou mocnosťou, existoval neustály nárast v počte
Amerických novín v židovských rukách, sprevádzané neustálym poklesom
v počte konkurencieschopných nežidovských novín– toto bolo spôsobené
výberovou reklamnou politikou židovských obchodníkov.
Ba čo viac, dokonca aj
tie noviny, ktoré sú stále v nežidovských rukách sú tak veľmy závislé na
príjmoch z reklamy od židovských obchodníkov, že úvodník a spôsob
podávania správ je do širokej miery obmedzované tým, čo sa židom páči a čo
nie. V novinovom biznise tak ako aj inde platí, že ten kto platí muzikanta
si rozkazuje akú pesničku mu zahrá.
Potlačenie súťaže
a založenie lokálnych monopolov na šírenie správ a názorov, boli
charakteristickými znakmi rastu židovskej kontroly nad Americkými novinami.
Výsledná schopnosť židov použiť tlač ako neodporovateľný nástroj židovskej
politiky môže byť sotva lepšie ilustrovaný ako na príklade troch najväčších
a najprestížnejších národných novín:
New York Times, Wall Street Journal, a Washington Post. Tieto tri, dominujúce Americkým finančným
a politickým centrám, sú novinami, ktoré nastolil trendy a smernice
pre väčšinu ostatných. Oni sú tými čo rozhodujú čo bude v správach
a čo nie na národnom aj medzinárodnom stupni. Oni tvoria správy, ostatní
ich viac-menej len kopírujú. A všetky tri sú v rukách židov.
New York Times, s cirkuláciou
1086000 výtlačkov v septembri 1999, sú neoficiálnou sociálnou, módnou,
zábavnou, politickou a kultúrnou príručkou národa. Hovoria Americkej
verejnosti, ktorú knihu si má kúpiť a ktorý film si má pozrieť, ktoré
názory sú práve v kurze, ktorí politici, vychovávatelia, duchovní
vodcovia, umelci a obchodníci sú „tí dobrí“. A pár desaťročí v 19tom
storočí to boli pravé Americké noviny.
New York Times boli založené
v roku 1851 dvomi nežidmi Henrym J. Raymondom a Georgeom Jonesom. Po
ich smrti v roku 1896, boli odkúpené od firmy Jonesove nehnuteľnosti
bohatým židovským vydavateľom Adolphom Ochsom. Jeho pra-pra-vnuk Arthur Sulzberger
jr. je súčasný vydavateľ novín a prezident spoločnosti New York Times Co.
Šéfredaktorom je Joseph Leyveld, tiež žid /je synom rabína/.
Rodina Sulzbergerovcov
vlastní prostredníctvom New York Times Co. ďalších 33 novín vrátane Boston Globe, kúpených v júni 1993
za 1,1 miliardy, dvanásť magazínov vrátane McCall´s
a Family Circle každý s nákladom viac ako 5 miliónov, sedem rádií
a televíznych staníc, televízny káblový systém a tri knižné
vydavateľstvá. Tlačová agentúra New York Times poskytuje telegrafom správy,
udalosti a fotografie z New
York Timesov ďalším 506 novinám, tlačovým agentúram a magazínom.
Rovnako dôležité pre
národ sú Washington Post, ktoré
založením svojich „štrbín“ vo vládnych agentúrach vo Washingtone, sledujú
vnútroštátnu stopu správ zahŕňajúcu federálnu vládu.
Wahington Post rovnako ako New York Times má nežidovský pôvod.
Boli založené v roku 1877 Stilsonom Hutchinsom, od neho ich kúpil
v roku 1905 John R. McLean a neskôr zdedil Edward B. McLean. Avšak
v júni 1933, v následku Veľkej hospodárskej krízy, noviny
zbankrotovali. V likvidačnej aukcii boli odkúpené Eugenom Meyerom,
židovským finančníkom a bývalým partnerom Bernarda Barucha, priemyselného
cára v Amerike počas prvej svetovej
vojny. Washington Post boli riadené
Katherine Meyerovou Grahamovou, dcérou Eugena Meyera, až do jej smrti
v roku 2001. Bola hlavným akcionárom a prezidentom správnej rady
Washington Post Co. a vymenovala svojho syna Donalda Grahama za vydavateľa
novín v roku 1979. Donald sa stal CEOm spoločnosti v roku 1991
a prezidentom dozornej rady v roku 1993 a reťaz židovskej
kontroly Washington Postu zostáva
nezlomená. Noviny majú denný náklad 763000 výtlačkov a nedeľné vydanie 1,1
milióna výtlačkov.0
Spoločnosť Washington
Post Co. vlastní niekoľko ďalších mediálnych holdingov z novín /Gazette
Newspapers, vrátane 11 vojenských publikácií/ z televízií /WDIV
v Detroite, KPRC v Houstone, WPLG v Miaimi, WKMG v Orlande,
KSAT v San Antoniu, WJXT v Jacksonville/ a z magazínov,
najvýznamnejším je národný magazín číslo dva Newsweek. Rôzne televízne spoločnosti vo vlastníctve Wahington Post
Company pokrývajú 7 miliónov domácností a jej káblová televízna
spoločnosť, Cable One, má 635000 predplatiteľov.
V spoločnom podniku
s New York Times, Post vydáva International herald Tribune najširšie
distribuovaný anglicky písaný denník na svete.
Wall Street Journal, ktorý
predáva 1.8 milióna kópií každý deň je národným denníkom s najväčším
nákladom. Je vo vlastníctve Dow Jones & Company Inc., spoločnosťou
z New Yorku, ktorá tiež vydáva 24 iných denníkov a týždenné finančné
noviny Barron´s, medzi inými.
Riaditeľom a CEOm spoločnosti Dow Jones je Peter R. Kann, ktorý je žid.
Kann taktiež zastáva post riaditeľa a vydavateľa Wall Street Journalu.
Väčšina ostatných
hlavných New Yorských novín nie je v lepších rukách ako je New York Times a Wall Street Journal. V januári
1993 boli New York Times kúpené
z vlastníctva zosnulého mediálneho mogula Roberta Maxwella /narodeného ako
Ludvik Hoch/, židovským obchodníkom Mortimerom B. Zuckermanom. Village Voice je v osobnom
vlastníctve Leonarda Sterna, miliardárskeho vlastníka firmy Hartz Mountain,
ktorá vyrába potravu pre domáce zvieratá. A ako už bolo spomenuté skôr, New York Post je vo vlastníctve
novinovej spoločnosti pod vedením žida Petra Chernina.
Príbeh je približne rovnaký u každého média
či už ide o televíziu, rádio, filmy, hudbu a noviny. Pozrite sa
napríklad na spravodajské magazíny. V USA sú publikované len tri dôležité: Time, Newsweek a U.S. News & World Report.
Time s týždenným nákladom 4,1 milióna
výtlačkov je vydávaný dcérskou spoločnosťou Time Warner Communications, novým
mediálnym konglomerátom vytvoreným v roku 1989 spojením Time Inc.
s Warner Communications. Aj keď Gerald Levin odstúpil, Time Warner
Communication je stále výrazne židovská v svojej povahe.
Newsweek, ako bolo spomenuté vyššie je vydávaný
spoločnosťou Washington Post Company, riadenou židom Donaldom Grahamom. Jeho
týždenný náklad je 3,1 milióna výtlačkov.
U.S. News & World
Report, s týždennoým
nákladom 2,2 milióna je vlastnený a vydávaný Mortimerom B. Zuckermanom,
ktorý tiež zaujal pozíciu šéfredaktora v magazíne samotnom. Zuckerman
takisto vlastní Atlantic Monthly
a New Yorkský denník Daily News,
ktorý je šiestym najväčším denníkom v krajine.
Naša povinnosť
Toto sú fakty o kontrole médií
v Amerike. Každý kto chce stráviť niekoľko hodín vo veľkej knižnici,
pozerať sa do najnovších vydaní ročeniek o rádio a televíznom
priemysle a zoznamov novín a magazínov, zoznamov spoločností a ich
predstaviteľov, ako sú napríklad tie vydané vydavateľstvami Standard and Poors
s Dun a Bradstreet a do bežných boigrafických odkazov môže
potvrdiť ich pravosť. Sú neodškriepiteľné a keď s nimi budete
konfrontovať židovských hovorcov, tí zo zvyku použijú vyhýbavú taktiku. „Ted
Turner nie je žid!“ oznámia víťazoslávne, ako keby to vyriešilo otázku. Keď na
nich tlačíte ďalej obvinia vás z antisemitizmu, už len preto, že ste
nastolili túto otázku. Je to strach z takéhoto obvinenia, ktorý umlčuje
mnohých ľudí, ktorý poznajú tieto fakty.
Ale my nemôžeme zostať ticho v prípade
takejto dôležitej otázky! Židovská kontrola amerických masmédií je jednoducho
najdôležitejším životným faktom, nielen v Amerike, ale v súčasnosti
v celom svete. Neexistuje nič nebezpečnejšie pre budúcnosť našich ľudí,
žiadna choroba, hlad, ekonomický kolaps, dokonca nukleárna vojna.
Židovská kontrola nad médiami rozhoduje
o zahraničnej politike USA a dovoľuje židovským záujmom, pred
Americkými rozhodovať o otázkach vojny a mieru. Bez židovskej
kontroly médií, by napríklad neprebehla vojna v Perzskom zálive. Nebol by
žiadny masaker Srbských civilistov spáchaný vojakmi NATO. Nebolo by pokračujúce
bytie bubnov oznamujúce ďalšiu vojnu s Irakom.
Tým, že dovolíme židom kontrolovať médiá správ
a zábavy, robíme viac ako len to že im dávame možnosť rozhodovať
o našom politickom systéme a virtuálnu kontrolu nad našou vládou,
takisto im dávame kontrolu nad mysľami a dušami našich detí, ktorých
prístupy a myšlienky sú formované viac židovskou televíziou
a židovskými filmami ako rodičmi, školou, alebo nejakým iným vplyvom.
Židmi kontrolované zábavné médiá prevzali vedenie
v presviedčaní celej generácie, že homosexualita je normálnym
a akceptovaným spôsobom života, že nie je na tom nič zlé, keď biela žena
chodí s čiernym mužom, alebo keď sa biely muž ožení s aziatkou, že
všetky rasy sú rovnocenné v schopnostiach a povahe– okrem
skutočnosti, že povaha bielej rasy je podozrivá z dôvodu histórie plnej
utláčania ostatných rás a že každé úsilie bielych za zachovanie rasového
dedičstva je zavrhnutia hodné.
Musíme zabrániť ďalšiemu rozširovaniu
tohto jedu medzi našich ľudí, a musíme zlomiť moc tých, ktorí ho
rozširujú. Je to netolerovateľné, aby takáto moc bola v rukách akejkoľvek cudzej menšiny, ktorej
záujmy a hodnoty sú odlišné od našich. Ale dovoliť židom, s ich 3000
ročnou históriou v ruinovaní národov, od starovekého Egypta po Rusko, aby
držali takúto moc sa rovná našej rasovej samovražde. Naozaj, skutočnosť, že
v súčasnosti tak veľa bielych Američanov je naplnených zmyslom rasovej
viny a sebanenávisti, že sa aktívne usilujú o smrť vlastnej rasy je zámerným následkom židovskej mediálnej
kontroly.
Raz keď prijmeme a pochopíme fakt
židovskej kontroly médií, je našou neodškriepiteľnou povinnosťou urobiť všetko potrebné nato, aby sme túto
kontrolu odstránili. Nesmieme sa uhýbať pred ničím pri útokoch na túto silu zla, ktorá pritvrdila svoje smrteľné
zovretie našich ľudí a vstrekuje svoj smrteľný jed do ich myslí
a duší. Ak sa nám ho nepodarí zničiť, určite on zničí našu rasu.
Začnime zbierať vedomosti
a uskutočňovať akcie na dosiahnutie tohto dôležitého cieľa.
Vlastníci, manažéri a firemné vzťahy
sa z času na čas samozrejme menia. Všetky mená a ostatné údaje
v tejto správe boli dôsledne skontrolované a sú správne
v decembri 2002.