Ciele National Alliance

Naše ciele vychádzajú z tohoto svetonázoru, a podobne ako ten sú vo vývoji. To znamená, že naše ciele pre nasledujúce desaťročie sú krokmi smerom k cieľom pre nasledujúce štvrť-storočie, ktoré zase budú krokmi smerom k cieľom, ktoré chceme dosiahnuť za storočie od teraz a tak ďalej. Môže sa nám zdať nereálne detailne opisovať druh sveta, aký chceme dosiahnuť za tisícročie, dokonca aj storočie od teraz, pretože aj keď poznáme princípy, ktoré musia vládnuť svetu, nemôžeme si byť celkom istí, ako budú realizované. Nielenže existuje neistota úspechu, ale chceme sa učiť z našich skúseností a prispôsobovať imspôsoby, akými budeme uskutočňovať naše princípy.

 

Avšak je užitočné mať konkrétnu predstavu o svete, ktorý chceme dosiahnuť, aj keď rpzumieme, že táto naša predstava sa bude vyvíjať a jej detaily sa budú meniť. Ak rozmýšľame o svete, ktorý chceme postaviť na rujinách súčasného sveta, može naše pohľady upriamiť na veci, ktoré by sme chceli robiť za sto rokov, potom čo budú naši nepriatelia porazení, spor revolúcie pomynie a duševné a fyzické trosky tejto doby boli odstránené. Potom môžeme opísať, aspom v bodoch určité základné črty, ktoré musí tento nový svet mať.

 

Sú v skratke…

 

                                                                   

Životný priestor pre bielych

 

V duchovne zdravších časoch naši predkovia pokladali za svoje tie časti sveta, ktoré sa im zdali byť vhodné z hľadiska klímy a terénu: hlavne Európu a časť Amerky s miernym podnebím, a južný cíp Afriky. Toto bol náš životný priestor a priestor na rozmnožovanie, a musí tomu tak byť opäť. Po tom čo choroba „multikulturalizmus“, ktorá ničí Ameriku, Britániu, a všetky ostatné árijské národy v ktorých je propagovaná, bude odstránená, musíme opäť mať rasovo čisté územie na zemi, preďalší vývoj našich ľudí. Musíme mať biele školy, biele obytné štvrte a rekreačné oblasti, biele pracoviská, biele farmy a vidiek. Nebieli sa nemôžu nachádzať v našom životnom priestore, a okolo nás musíme mať priestor voľný na expanziu.

 

Urobíme čokoľvek je potrebné, aby sme dosiahli tento  životný priestor pre bielych a udržali ho bielym. Nebudeme odradení ťažkosťami, alebo dočasnými nepríjemnosťami, ktoré to budú sprevádzať, pretože chápeme, že je to absolútne potrebné pre prežitie našej rasy. Dlhodobý demografický trend smerujúci k čiernemu svetu, ktorý spôsobil nedbalá politika posledného storočia nielenže musí byť zastavená, musí byť otočená.

 

Árijská spoločnosť

 

Musíme mať nové spoločnosti po celom svete, ktoré budú postavené na árijských hodnotách a budú zlučitelné s árijskou povahou. Nepotrebujeme homogenizovať biely svet: bude v ňom miesto pre Germánske spoločnosti, Keltské spoločnosti, Slovanské spoočnosti, Baltické spoločnosti atď, každá so svojimi vlastnými koreňmi, tradíciami a jazykom. Čo však musíme urobiť je vykoreniť Semické a ostatné neárijské hodnoty a zvyky.Opäť musíme zabezpečiť ten druh sociálneho a duchovného prostredia v ktorom naša povaha sa môže vyjadriť v hudbe, umení a architektúre, literatúre, vo filozofii a vzdelaní, v masmédiách a životnom štýle ľudí.

 

Konkrétne to znamená spoločnosť v ktorej sa zhromaždia mladý muži a ženy a budú sa zabávať pri polke, valčíku, lepáku, alebo džigu, alebo akomkoľvek inom bielom tanci, ale nikdy nie sa vlniť, alebo nadhadzovať na negroidnom jazze, alebo rockových rytmoch. To znamená populárnu hudbu bez Barryho Manilowa a umenie bez Marca Changalla. Znamená to filmy, v ktorých objavenie sa akejkoľvek nebielej tváre na obrazovke bude znamenať, že to na čo sa pozeráme je buď archívny záznam, alebo historická dráma o zlých, starých časoch. Znamená to štvrte, školy, pracovné skupiny a univerzity v ktorých ktorých je pocit rodiny a kamarátstva, spoločnej minulosti a spoločnej budúcnosti. To znamená pocit spoločných koreňov , ktoré vytvorili zmysel zodpovednosti a sú zdrojom energie pre morálny kompas, takže ľudia zonu inštinktívne vedia čo je zdraviu prospešné a prirodzené a čo je zničujúce a cudzie. To znamená duchovný pocit prichádzajúci z duše a nezadĺžený poverou, alebo dogmou, volne poletujúc a dosahujúc ďaleko nad dnešnú kazateľmi-zamorenú, cirkvou-spútanú spiritualitu.

 

Zodpovedná vláda

Musíme mať vládu plne oddanú službe našej rase, ktorá nebude podliehať neárijským vplyvom. Musí to byť vláda vedená pevými princípmi, ale schopná flexibilne reagovať na výyvy a príležitosti. Musí byť postavená a organizovaná spôsobom, ktorý sa hodí jej cieľu ochraňovať a viesť dopredu rasu, a musí byť takisto imúnna voči korupcii a rozvracaniu, ako len to ľudský duch može vytvoriť.

 

V Amerike máme bohaté skúsenosti s dvomi tendenciami vo vláde. Počas prvého storočia Americkej republiky sme mali vládu, ktorá do veľkej miery zosobňovala princíp, že najlepšia vláda je najmenšia vláda, odrážajúc všeobecnú nevôľu voči vláde, ktorá bola spoločným znakom tvorcov Americkej úsavy. Táto vláda sa starala o obranu, poštu aniekoľko ďalších iných funkcií, viac, alebo menej dôležitých, alebo nápomocných riadnej existencii národa, ale zasahovala relatívne málo do životov svojich občanov a nechala ich, aby sa sami starali o svoje osobné potreby spôsobom, ktorý uznajú za vhodný.

 

S rastom masovej demokracie (zrušenie volebnej dane a iných požiadaviek na voličov, udelenie volebného práva ženám a nebielym), nárast vplyvu masmédií na verejnú mienku a vniknutie židov do vedúcich pozícií v médiách, Americká vláda bola postupne zmenená na zhubné monštrum, ktorým je dodnes: Najnebezpečnejší a najničivejší nepriateľ, akého kedy naša rasa poznala.

 

Mnohým patriotom sa pozdáva myšlienka  vlády, akou bola vo svojej prvej fáze, kedy bola menej demokratická a menej zasahovala do životov svojich občanov. Možno že príde čas, kedy si budeme môcť dovoliť opäť minimálnu vládu, ale tento čas leží vo vzdialenej budúcnosti. Skutočnosť je taká, že potrebujeme silnú a centralizovanú vládu spájajúcu niekoľko kontinentov, koordinujúcu dôležité otázky počas niekoľkých prvých desaťročí bieleho sveta: rasové očistenie krajiny, vykorenenie rasu ničiacich inštitúcií a reorganiyáciu spoločnosti na nových základoch.

 

Hlavnou úlohou novej vlády bude zvrátiť rasovo kontraevolučné smerovanie posledných tisícročí a udržať ho v správnom smere: dlhodobý eugenický program, uplatňovaný prinajmenšom na celej popullácii Európy a Ameriky. Táto úloha je značne zasahujúca a bude si vyžadovať dlhodobú organizáciu.

 

Detaily štruktúry noivej vlády sú däležité, ale nie sú otázkou princípu. Niekto dokonca môže dostať prácu, nadväzujúcu na maosvú demokraciu, jednoducho nahradením ľudí, ktorí kontrolujú masmédiá členmi Alliance, a možno to je rozumný spôsob, ktorým postupovať v prechodnom období. V dlhodobom hľadisku avšak chceme čestnú vládu, a nie takú, ktorá sa skrýva za dôkladne vytvorenú ilúziu, ktorá zatajuje miliónom voličov, kto sú ozajstní vládcovia. Vládnutie politikov a politikmi je nielen viditelne neefektívne, ale ostáva príliš náchylné voči korupcii a prevratrom, nehľadiac na to, kto kontroluje orgány verejnej mienky.

 

Potrebujeme vládu, ktorej každá časť bude obsadená ľuďmi dôkladne vybranými a vytrénovanými pre svoje zodpovednosti., nie ľuďmi, ktorí sú iba klamármi s charizmou. Potrebujeme vládu mužov a žien, ktorí v skutočnosti rešpektujú túto vládu. A ktorých prístup k jej poslaniu je v podstate náboženský: vláda ako sväté prikázania, viac ako existujúce svetské zákony v súčastnosti. Nemôže byť zbytočné, keď povieme, že najvýznamnejšou inštitúciou vo vláde, ktorú chceme, bude tá, ktorá bude vyberať, tyrénovať a testovať ľuďí, ktorí budú sudcamia a zákonodarcami a exekutívcami v tej vláde, ľudia, ktorí budú viac svojim správaním a svojim prístupom ku svojej práci svetskými kňazmi, ako dnešní politici a byrokrati. Inštitúcia, ktorá pripraví týchto ľudí musí byť neskorumpovateľná a jedno-názorová, s našimi princípmi vrytými v dušiach jej učiteľov.

 

Nový vzdelávací systém

 

Správny vzdelávací systém slúži trom cieľom: prenáša ľudské kultúrne, intelektuálne a duševné dedičstvo z generácie na generáciu, učí zručnostiam a technikám a riadi charakterový vývoj človeka od detstav po starobu. Prvý cieľ je zabezpečený učením faktov a názorov: jazyk, história, veda, etika, atď.

 

Druhý cieľ je zabezpečený učením dieťaťa, alebo mladého človeka, ako robiť veci, ktoré budú užitočné pre neho, alebo pre spoločnosť: ako hrať na hudobnom nástroji, ako yvárať, ako riadiť firmu, ako písať na stroji, ako opraviť motor, ako bojovať so a bez zbraní, ako kresliť, ako plávať, ako vychovávať deti, ako pestovať jedlo, ako postavť dom.

 

Tretí cieľ je zabezpečený výzvami, testovaním, vytváraním podmienok: vedením dieťaťa k precvičovaniu svojej vôle, dodržiavaniu disciplíny, vydržať nepohodlie, robiť si plány a plniť ich, prekonávať strach, akceptovať zodpovednosť, byť pravdivý a všeobecne vyvynúť a posilniť tie charakterové vlastnosti, ktoré sú oceňované zdravou árijskou spoločnosťou.

 

Súčasný vzdelávací systém v Amerike, zanedbáva tretí cieľ a prvým dvom sa venuje len povrchne, dokonca ja v týchto šťastných oblastiach, ktoré ešte nie sú zaťažované znateľným :multikulturálnym kontingentom. Najdôležitejším dôvodom pre jeho slabú výkonnosť je ten, že stratil akýkoľvek pojem o svojom cieli. Na to, aby mohol ľuďom predať kultúrne. Intelektuálne a duchovné dedičstvo, musí najprv poznať odpoveď na otázku: Aké ľudské dedičstvo? V súčastnosti je takáto otázka politicky nesprávna a preto neprípustná.

 

Dokonca polstoročia dozadu, predtým než sa stalo politicky nesprávnym rozumieť, že dedičstvo, ktoré sa má odovzdávať je dedičstvo Európske, neexistovala hĺbka cieľa. Dôvodom na odovzdávanie Európskeho dedičstva je nielen pomáhať mladým ľuďom kvalifikovať sa pre lepšie platené zamestnanie, alebo byť lepším konverzátorom pri obede. Je ním aj vštiepiť im vedomie, čo to znamená byť Európanom—rasové povedomie—a tým z nich robiť rasových patriotov. Fakty a myšlienky majú duchovnú zložku, a táto zložka musí byť vo vzdelávacom procese zdôraznená.

 

V druhej oblasti vzdelávacieho procesu určite bude špecializácia podľa pohlavia a povolania a v tretej určite bude špecializácia podľa pohlavia. Dokonca aj v prvej oblasti budú deti nepochybne rozdelené podľa schopností: nie každé dieťa sa potrebuje učiť po Grécky a Latinsky a nekonečne malý kalkulus osvojiť si cit ku svojej rase a jej spôsobom. Avšak vhodný vzdelávací systém by mal zabezpečiť základ vedomostí a chápania pre každého, tak aby každý člen spoločnosti mal plne rozvynutý zmysel pre človečenstvo. Chlapec, ktorý sa chce stať strojníkom, by si malprečítať Homéra, aspoň v preklade, a chlapec, ktorý sa chce stať učiteľom literatúry by mal rozumieť, čo to znamená byžť dobrým zváračom, aspoň v rozsahu skúsiť si to vlastnými rukami.

 

Sleduje tretí cieľ, avšak že nový vzdelávací systém urobí najradikálnejší prínos pre árijskú spoločnosť. Vzdelávanie, ktoré sa týka rozvoja celej osobnosti a zameriava sa rovnako silne na formovanie charakteru ako na poskytnutie vedomostí, alebo učebných schopností siaha až do starovekého Grécka, ako prežívalo celkové obrodenie v prvej polovici tohoto storočia  v Národne Socialistickom Nemecku, predtým než bolo vyhlásené za nezákonné obhajcami volnosti (mravov). Dnes táto volnosť vládne celému árijskému svetu.

„Vzdelanie“ je len niečím, čo sa koná len v na to určených budovách, niekoľko hodín v predpísaných dňoch, za podmienok podobajúcich sa chaosu. Vnútri, alebo mimo týchto budov je disciplína minimálna. Deti vyrastajú vo svete bez štandardov konania, bez pravidiel správania sa, bez akéhokoľvek silného zdroja autority. Vidíme produkty tohoto systému všade okolo nás: príliš veľa slabých a nerozhodných mužov a priliš veľa nežensky sa správajúcich žien, všeobecný nedostatok významných cieľov a sebadôvery, sebecká populácia bez sebadisciplíny,a lebo vnútornej sily, bez oddychu hľadajúca „šťastie“.

 

Zabezpečením, že každé dieťa narodené našej rase vyrastie do najsilnejšieho, najschopnejšieho, najzodpovednejšieho a najuvedomelejšieho budúceho obyvateľa, akého len jeho gény umožnia, získame obrovskú výhodu nad akoukoľvek rasou, ktorá nebude mať taký vzdelávací systém.

 

Ekonomika postavená na rasových princípoch

 

Sú dve základné kritériá, ktoré musia byť použité pre posúdenie každej jednej vládnej intervencie do ekonomických záležitostí. Sú nimi, poprvé, dlhodobý prospech a napredovanie rasy a druhé, ľudská povaha. Čo ynamená, že v hodnotení akejkoľvek ekonomickej politiky, sa musíme sami seba opýtať dve otázky: Bude táto politika na prospech, alebo na škodu kvality rasy? A je to v súlade s ľudskou povahou?

 

Najprv sa pozrieme na rasové vplyvy politiky a musíme klásť dôraz na to, že budú pozitívne—alebo aspoň nebudú negatívne—a potom budeme klásť dôraz na to, že politika bude  bude založená na jasnom a realistickom chápaní ľudskej povahy, tak aby bola uskutočniteľná.

 

Význam týchto dvoch princípov lepšie pochopíme, keď zvážime dva dosť protichodné ekonomické systémy Marxizmus a kapitalizmus so slobodným podnikaním.

 

Ekonomika marxizmu má za svoj cieľ skôr ľudské šťastie než rozvoj rasy, a je založená na predpokladoch, ktoré sú v rozpore s realitou a ľudskou povahou. Je zameraná na poskytnutie materiálneho pohodlia pre každého viac-menej rovnako. Nemôže ani len pripustiť možnosť rasového rozvoja, pretože to by viedlo k záveru, že niektorý druh človeka je nadradený inému, a že niektoré smerovanie vývoja je žiadanejšie než iné smerovania.

 

Či niekto uprednostňuje Marxistické ciele najväčšieho blahobytu, pre najväčší počet ľudí, alebo ciele National Alliance silnejších, múdrejších a krajších mužov a žien, záleží od jeho hodnôt. Marxizmus nestroskotal kvôli výberu svojich hodnôt. Avšak na odmietaní, uznať skutočnosť ľudskej odlišnosti a povahu ľudskel motivácie. Keď nie je ľuďom dovolené pracovať pre ich vlastný profit a  pokrok, nepracujú dobre, a keď vodcovia spoločnosti nedosiahnu svoje posty svojimi činmi, spoločnosť je pravdepodobne vedená zle.

 

V protiklade k Marxistickému systému, uznávame potrebu ľudí súťažiť, zožať plody ich práce a viesť ostatných primerane ich preukázaným schopnostiam. Budú pracovať usilovnejšie a efektívnejšie a zaradia sa do hierarchie podľa schopností. Výsledkom bude  silnejšia, lepšie vedená a prosperúcejšia spoločnosť. Samozrejme, že v nej budú aj jednotlivci, ktorí nebudú pracovať, alebo ktorých prirodzené schopnosti sú také, že nebudú schopní efektívne súťažiť. Radšej, ako by sme sledovali Marxistickú cestu pkrádania schopnejších na odmeňovanie neschopných, musíme urobiť opatrenia, ktorými zabespečíme, že najnižšie spoločenské elementy sa nebudú rozmnožovať a nerozmnožia sa v nasledujúcich generáciách.

 

Kapitalizmus s voľným trhovým systémom poskytuje ďalší ilustratívny protiklad. Pri takomto systéme nemá spoločnosť ako celok žiadny cieľ: existujú len ciele individuálnych mužov a žien. Kapitalistický systém, podobne ako náš, poskytuje silné pohnútky pre jednotlivcov: silní, agresívni a šikovní prosperujú a slabí, nerozhodní a hlúpi sú na spodku. Lídri by mali byť schopný—aspoň v kapitalistickom ekonomickom prostredí s jeho špeciálnymi podmienkami.

 

Avšak, bez zjednocujúceho princípu môže kapitalistická spoločnosť ľahko padnúť za obeť zdedeným slabostiam. Jednou z týchto slabostí je nestabilita, ktorá vedie k tomu, že bohatí sa stávajú ešte bohatšími a chudobní ešte chudobnejšími, nie však kvôli rozdielnym schopnostiam, ale kvôli vlastníctvu počiatočného kapitálu, ktoré im dáva obrovskú výhodu v súťaži o viac kapitálu. Keď osobný zisk je jedinou motiváciou v spoločnosti tí, ktorí sú už bohatí môžu zariadiť veci tak, aby im vyhovovali: môžu si kúpižť zákony, aké potrebujú, a môžu blokovať hrozby, ktoré by hrozili ich silám spôsobom, ktorý môže byť zničujúci voči prosperite spoločnosti ako celku. Môžu držať dole cenu práce, obmedzovať zdravú súťaž v rámci spoločnosti a znečistiť životné prostredie, bez ohľadu na dlhodobé následky.

 

Celkové pevné rozvrstvenie spoločnosti, vyplývajúce z neobmedzenéhio kapitalizmu môže viesť ku obrovskej triednej nenávisti, dokonca až ku triednemu boju. Môže spomaliť rasový vývoj tým, že spravý schopnosť získať a držať kapitál najvyšším predpokladom prežitia.

 

Potrebujeme ekonomický systém, ktorý na rozdiel od Marxizmu dovoľuje jednotlivcom uspieť v súlade s ich schopnosťami a energiou, ale ktorý na rozdiel od kapitalizmu im nedovolí zapojiť sa do sociálne, alebo rasovo zničujuúcej aktivity, ako napríklad bránenie súťaživosti, alebo importovanie nebielej pracovnej sily. Potrebujeme postaviť náš ekonomický systém tak, aby nepadol za obeť nestabilite kapitalizmu. Potrebujeme si udržať sociálnu flexibilitu tak ,aby schopní a energickí jednotlivci mali stále možnosť rastu. Potrebujeme zabespečiť, aby kapitál nemal možnosť meniť spoločenské podmienky, tak ako sa mu to hodí. Spôsob, ktorým dosiahneme takýto ekonomický systém je navrhnúť a viesť predmet systému k najvyššiemu princípu: najvyšším cieľom akejkoľvek ekonomickej politiky je rasový vývoj.